Siňor vodu potrebuje.
.......... Čoskoro sme mali mesto za chrbtom. Cesta pozvoľna stúpala, križovala rozľahlé farmy a vrývala sa do hustej džungle Lakandonského pralesa. Kľukatila sa ako užovka prudko nahor. Dvere dodávky zarachotili a malý chlapec chripľavým hlasom posledný raz zakričal:
„Palenkéééé!“ Boli sme na mieste.
Veľké priestranstvo pre autá a autobusy zívalo prázdnotou. Cestu k vstupu do areálu lemovali desiatky predavačov suvenírov, jedla a nápojov.
„Aqua, aqua, siňor bude onedlho smädný,“ vkročil mi do cesty malý chlapec s plechovým vedrom plným plastových fliaš s vodou, ktoré boli obložené kusmi ľadu.
„Siňor smädný nebude, siňor vodu má,“ odvrkol som a ukázal na fľašu trčiacu z ruksaku.
„Siňor určite vypije viac vody,“ neúnavne ma presviedčalo chlapča.
„Siňor má viac fliaš vody,“ odpravil som ho a kráčal ďalej.
„Siňor nevie, koľko vypije,“ nevzdával sa a znova ma predbehol s ťažkým vedrom, „siňor je veľký, potrebuje veľa piť.“
To som sa už zastavil a strašne rozosmial:
„Čo ty už len môžeš vedieť, koľko siňor vypije?“ povedal som nahlas po slovensky.
„Síí, síí,“ prikyvoval hlavou, akoby rozumel a malými čiernymi očami na mňa uprene hľadel.
