..........Austrálčania volajú obyvateľov Nového Zélandu posmešne kiwi. Kiwi je malý hnedý a veľmi populárny vták. Taká huňatá operená guľa, s dlhým, tenkým, zahnutým zobákom. Zaujímavé je, že vôbec nevie lietať. Je to endemit, vyskytuje sa len na Novom Zélande. Napriek tomu, že z monogamného vzťahu vtáčích párov sa vyliahne len jedno vajce, je dnešná populácia kiwi na Novom Zélande približne jedenásťtisíc jedincov. Podobizeň vtáka kiwi sa nachádza naozaj všade - na minciach je kiwi, niektoré reštaurácie sa volajú kiwi, obchodné spoločnosti, jedlá, budovy, perá, prívesky... Kiwi, kiwi, kiwi... Nielen on, ale aj mnohé iné zvieratá, ktoré na Novom Zélande žijú, sú svetovými unikátmi. Napríklad inde vo svete už niekoľko desiatok miliónov(!) rokov vyhynutý plaz zvaný hatéria (v maorskom jazyku známa ako tuatera). Prívlastok žijúca skamenelina patrí hatérii právom. Navonok pripomína jaštera, ale vnútornou stavbou tela patrí k plazom. Má tmavozelenú farbu, po tele žlté škvrny a dosahuje dĺžku okolo päťdesiat centimetrov. Hatérií dnes žije na Novom Zélande len málo, a to (paradoxne) vďaka vedeckej obci. Každý ústav, univerzita alebo chovateľ sa chcel popýšiť, že má vo svojej zbierke prehistorického tvora a stavy hatérie boli za pár rokov úplne zdecimované. Ešte horšie dopadol tri a pol metra vysoký vták moa (miesto peria mal srsť), ktorý bol úplne vykynožený.
Austrália, Nový Zéland - Veľký "endemit"
Keď už spomíname zvieratá, nemôžeme vynechať ovce, ktorých je na Novom Zélande tridsaťkrát viac(!) ako všetkých jeho obyvateľov. Skoro všade, kde sme sa na Novom Zélande pohli, boli nekonečne dlhé ohrady na chov oviec. Jedným z najvýnosnejších zamestnaní na Novom Zélande je určite predaj pletiva na ohrady ovčích pastvín. Chov oviec je na rozdiel od Austrálie zameraný hlavne na mäso (plemeno romney). Len asi jedna pätina sa chová na vlnu (plemeno merinos).
S rastlinným svetom je to podobné ako so živočíšnym. Až deväťdesiat percent pôvodného rastlinstva tvoria endemity, ktoré sa vyskytujú len na novozélandských ostrovoch. Je to napríklad vzácny smrek kauri, stromovité paprade mamaku... Novozélanďania si svoju unikátnu faunu a flóru prísne strážia, o čom sme sa presvedčili hneď na letisku. Prechádzali sme cez letiskovú kontrolu batožiny, všetko prebiehalo dobre. Až keď som si opäť dával ruksak na chrbát, pracovníčka letiska sa uprene zadívala na vrchnú časť mojej batožiny.
„Okamžite dole,“ ukázala na ruksak, ktorý som mal už na pleciach. Zbledol som a srdce sa mi rozbúchalo.
„Bude sa opakovať prehliadka, ako pri vstupe do Austrálie?“ pýtal som sa v duchu. Medzitým sa vysielačkou s niekým spojila.
„To bude dáky poriadny prúser,“ prehovorilo moje druhé ja a roztrasene som hľadel na pracovníčku. Vtom ku mne pristúpil starší pán v obleku, s gumovými rukavicami na rukách a požiadal ma, aby som otvoril ruksak. To už som sa začal vážne potiť. Pracovník natiahol ruku a z môjho ruksaku nevytiahol ani drogy, ani starožitnosti alebo zbraň, ale obyčajný fotostatív, ktorého nohy mi prečnievali von. Položil ho na prestretý igelit a začal precízne čistiť gumové nožičky statívu, v ktorých bola natlačená zemina.
„Tak, takýto som ja pašerák. Blato na Nový Zéland,“ pomyslel som si a stuhnuté pery sa mi premenili v široký úsmev.
Na Novom Zélande je veľa národných parkov, stačil by však jediný. Nový Zéland je tak úchvatná krajina, že by si zaslúžil byť celý národným parkom. Málo kde vo svete sú také perfektné možnosti turistického vyžitia sa v jednotlivých parkoch a turistických strediskách. Od lyžovania, turistiky, horolezectva, paraglaidingu, cez rafting, až po jazdu na koňoch. O turistov je výborne postarané. Je tu vytvorený priestor pre športovcov profesionálov, amatérov, obyčajných turistov, ale aj pre snobských výletníkov............