– Ty máš na čo chuť Miki? – spýtal som sa.
– Ak môžem, dal by som si kitfo. Tu ho robia najlepšie v celom Addise, – s radosťou dodal a zalizol sa.
– Prečo nie, aj ja si to dám na skúšku, – povedal som Mikimu.
– Pre mňa tú rybu, – objednal si Ičo pre zmenu, keby sa kitfo nedalo jesť.
Čašník odkráčal k výčapu, vedľa ktorého stála malá búda zbitá z drevených latiek. Žlté svetlo žiarovky visiacej na drôte zo stropu osvetľovalo zabitého barana poveseného dolu hlavou. Rýchle ťahy noža a niekoľko kusov surového mäsa sa razom nieslo do kuchyne za výčapom.
– Už to ide, – pošúchal si Miki po chvíli ruky a hlasno preglgol. Čašník prinášal nad hlavou veľké hliníkové tácne, zvané mesoby, veľké asi ako pokrievka z kotla na guláš. Pred Iča postavil dve dlhé, pečené ryby a pred nás s Mikim neforemnú kôpku mäsa s červenou omáčkou. K tomu dve veľké placky indžery, zrolované do rúrok.
Indžera je národné etiópske jedlo, ktoré sa jedáva s každým pokrmom. Robí sa z obilnej, kukuričnej, ale najlepšie z tefovej múky (tef, zvaný aj inset, je tráva, ktorá sa pestuje len v Etiópii). Táto obrovská placka z kysnutého cesta prekrýva celý tanier. Konzumuje sa studená a má nevýraznú, sladko-kyslú chuť. V ústach sa kĺže, akoby bola natretá maslom. Jej povrch je posiaty tisícami malých, hlbokých pórov, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú hovädzie držky. Pečie sa na okrúhlej, hlinenej platni zvanej mitad. Od okraja do stredu sa na rozpálenú platňu leje tenkým cícerkom riedke cesto, až sa zleje do jedného kusa. Pečie sa len z jednej strany, neprevracia sa. Spočiatku sa nechá odokrytá a neskôr, počas pečenia, sa prikryje veľkou slamenou pokrievkou. Asi po dvoch minútach je placka hotová. Jedným ťahom sa prešmykne zo žeravej platne na okrúhlu slamenú podložku a z nej na kopu upečených placiek čakajúcich v oválnom košíku.
Príbor v Etiópii nečakajte, nahrádza ho opäť indžera. Placka sa odtŕha pravou rukou, prstami prehne kúsok do oválneho tvaru, nahrnie sa ňou mäso, namočí do pikantnej šťavy a šup do pusy.
– Je to výborné, – pochvaľoval som, z chuti mľaskal ústami a rukou, po ktorej mi stekala červená, mastná šťava, som hádzal do seba veľké kusy indžery s kitfom.
– Ako sa vlastne kitfo robí? – obrátil som sa na Mikiho, ktorý jedol s rovnakou chuťou a nadšením.
– Je to jednoduché, – utrel si mastné ústa, – pomelie sa surové mäso, zmieša s maslom a zmesou korenín.
– A ďalej?
– Čo ďalej? – nechápavo sa spýtal.
– Varí sa to nejako, pečie alebo čo? – začal som sa obávať najhoršieho.
– Nie, to v žiadnom prípade. Kitfo je surové mäso. –
Skoro ma o zem hodilo. Surové mäso? Na začiatku cesty? Čo na to môj žalúdok, črevá? Ako dlho v tej drevenej búde ten baran visel? Deň, dva, týždeň?
Miki ma „upokojil“:
– Mám tristo kamarátov v misii. Boli tu všetci, ale len traja sa tu odvážili jesť. Ty si prvý, kto zjedol kitfo! – šťastne sa usmial, ako keď vášmu anglickému priateľovi zachutia slovenské halušky.
– Vážne? Tak to by si mal dať aj Ičo, nech zvýšime slovenský priemer, – škodoradostne som podal môjmu kamarátovi, pochutnávajúcemu si na rybách, k ústam veľkú lyžicu surového mäsa. Nenechal ma v tom samého a doprial si aj on etiópsku špecialitu číslo 1.
Tí, čo čítali moje predchádzajúce knihy, vedia, že jedávame zásadne na ulici, s tými najjednoduchšími ľuďmi. Jedli sme po svete už takmer všetky, pre Európanov nepochopiteľné pokrmy od hadov cez larvy, pečené vrabce až po morské prasiatka, ale vždy varené. Prvé dni po príchode do novej krajiny veľmi nevymýšľame. Pomaly si zvykáme na novú kuchyňu. Čakáme pár dní, kým si žalúdok zvykne, oťukávame parazity, snažíme sa zabudnúť na zdvihnutý prst doktorky Štefkovičovej, ktorá nás vždy po nevyhnutných očkovaniach vystrája z trenčianskej nemocnice so slovami:
– Chlapci, nikdy nejedzte žiadne syry, pozor na vajcia, mlieko, ľad v nápojoch a AIDS!
O etiópskej kuchyni môžem povedať, že je ojedinelá svojimi chuťami, vôňami, spôsobmi varenia a najmä druhmi jedál. Okolité africké krajiny majú prebraných veľa jedál z arabskej či indickej kuchyne. Čoraz viac sa objavujú európske jedlá. Ale Etiópia? Stále si udržiava svoju izolovanosť aj v kulinárstve.