Kalangalu tvorí jedna hlavná ulica. Má sotva 500 metrov. Červený prach sa dvíha do výšky po prejazde každej motorky, auta, farmárskej dodávky. Zahalí celú cestu tehlovým závojom. Z prachu sa vynárajú siluety chodcov, ktorí z krajnice opäť prechádzajú do stredu cesty. Prach pomaly sadá na vozovku, aby sa onedlho dal znova do pohybu a vytvoril hustý mrak. Okolie hlavnej ulice lemujú ukrčené drevené chyže, domy remeselníkov, obchodíky, jednoduché hostince. Ako z iného sveta žiari v strede ulice murovaná budova banky.
Akí sú tí Afričania prefíkaní a leniví! Predstavte si, že pred bankou je postavená obrovská, železná brána, ktorá sa na noc zamyká – ako kážu predpisy. Ešte aj ostnatý drôt na bránu namotali, aby nebolo jednoduché nejako ju preliezť. Tu sa ich povinnosť skončila. Predpisy predsa o plote nič nehovoria. Len o uzamykateľnej bráne. Ďalej už nie je ani meter plota, ani kúsok drôtu, ktorý by vám mal zahatať cestu! Osirená bránka a dosť. Okolo veľké priestranstvo porastené žltou trávou a za ňou budova banky. Nie sú tie africké recesie krásne?
Afričania majú čas
Vždy som na Afričanoch obdivoval, ako si vedia šetriť robotu. Žiadny stres, normy, pracovný výkon. Napríklad jamu, ktorú by ste bez väčšej námahy vykopali za hodinu,v Afrike vládzu kopať aj celý deň. Zaboria lopatu do sypkej zeme. Popremýšľajú o niečom. Ubehla prvá polhodina. Vyhodia zopár lopát hliny. Pretrú si čelo, vystrú chrbát a zahľadia sa na nejaký bod. Chvíľu postoja. Keď ich státie omrzí, sadnú si. Prehodia zopár slov. Postavia sa a zahľadia sa na rovnaký bod ako pred hodinou. Opäť postoja. Nasleduje chvíľa, keď vyhodia zopár lopát hliny. Jama sa im zdá dosť hlboká. Prestanú kopať, aj keď vedia, že má byť dvakrát hlbšia. Čakajú na majstra hodinu, dve, aby si overili hĺbku jamy. Prichádza. Potvrdí im to, čo im prikázal ráno. Pokývajú hlavou a vtlačia lopatu do zeme. Nekopú. Zamyslia sa. Nezdá sa im, že by mala byť hlbšia... Zamýšľajú sa pol hodiny. Chvíľu kopú. Čo tak oddych? Obed? Deň takto ubehne ako voda. Až navečer zaberú. Niekoľkými ťahmi vykopú zvyšok jamy a odchádzajú spokojní domov. Na druhý deň ich čaká nová jama. Nemajú sa kam ponáhľať. Čo by robili, keby všetko hneď vykopali? Nikto ich do roboty neženie. A aj keby určili niekoho na poháňanie ľudí do roboty, určite by sa tiež riadil rovnakým heslom – prácu si treba šetriť!
Medzi domami sú vychodené úzke chodníčky, ktoré vedú k jednoduchým obydliam ostrovanov roztrúsených kade-tade. Kalangale vládne neuveriteľný pokoj. Čas sa tam zastavil. Hodinky nemajú zmysel. Okrem energického farára Jozefa som nevidel jediného človeka, ktorý by sa ponáhľal, spravil, alebo aspoň naznačil rýchly pohyb. Aj slimák by sa v Kalangale vyšvihol, keby mu dali šancu. Hostinská stojí mĺkvo pred vami a po tom, čo ste čakali na praženicu nekonečnú polhodinu, vám nevydá peniaze skôr ako za päť minút. Predavač v obchode vás pozdraví, zahľadí sa na vás, potom si popraví nejaké vrecká s tovarom, ktoré má už stokrát popravené a s hlasným povzdychom sa bolestivo postaví.
Banka znamená v Afrike vrchol pohodlia. Je to kapitola sama osebe. Myslím, že tam berú len tých najlenivejších, najpomalších a najtučnejších záujemcov o zamestnanie. Aj hroch by vyhral konkurz. Klient čaká pri okienku minimálne pol hodiny. A ste tam len vy a on. V opačnom prípade sa čas násobí. Bankový úradník mĺkvo sedí pod ventilátorom a snaží sa predstierať, že tam nie je. Hoci má sto kíl, nie je tam! Nepomôže vám hmkanie, klopkanie na sklo, hlasnejšie opakovanie pozdravu, mávanie pasom, gúľanie očami. Nie som tu, tak na mňa nemávajte a nesúrte! Keď uplynie čas nevyhnutný na leňošenie, bankár vás osloví sám. Usmeje sa. Cez dierované sklo začujete:
– Please, mistr. – Nasledujú obštrukcie s pasom, fotenie, tlačivá a potom príde ugandská špecialita:
– Neberieme americké doláre viac ako päť rokov staré. – Márne sa premŕvate v bankovkách, kontrolujete dátumy, rozčuľujete sa, hromžíte, že všade na svete platia doláre od vzniku tejto zaoceánskej meny podnes. Pravdy sa nedovoláte. Úradník si pohodlne sadá do kresla a bez mihnutia oka sa kochá, ako sa trápite. Nenašli ste? Nepomôžem vám. Ak máte šeky a na vstupných dverách je nálepka, že vaše šeky berú, neberte to vážne. Je to ďalší úradnícky vtip. Keď im šek ukážete, tvária sa, akoby ste ho ukázali kmeňovému náčelníkovi hlboko v pralese. Úradník si opäť pohodlne sadá do kresla a kochá sa na vašej nemohúcnosti. Žiadne vysvetlenie, ľútostivý pohľad alebo aspoň sústrastné gesto. Masochistický pohľad. Všetci dobre vedia, že bez peňazí ste stratený.
Banka znamená v Afrike vrchol pohodlia. Je to kapitola sama osebe. Myslím, že tam berú len tých najlenivejších, najpomalších a najtučnejších záujemcov o zamestnanie. Aj hroch by vyhral konkurz. Klient čaká pri okienku minimálne pol hodiny. A ste tam len vy a on. V opačnom prípade sa čas násobí. Bankový úradník mĺkvo sedí pod ventilátorom a snaží sa predstierať, že tam nie je. Hoci má sto kíl, nie je tam! Nepomôže vám hmkanie, klopkanie na sklo, hlasnejšie opakovanie pozdravu, mávanie pasom, gúľanie očami. Nie som tu, tak na mňa nemávajte a nesúrte! Keď uplynie čas nevyhnutný na leňošenie, bankár vás osloví sám. Usmeje sa. Cez dierované sklo začujete:
– Please, mistr. – Nasledujú obštrukcie s pasom, fotenie, tlačivá a potom príde ugandská špecialita:
– Neberieme americké doláre viac ako päť rokov staré. – Márne sa premŕvate v bankovkách, kontrolujete dátumy, rozčuľujete sa, hromžíte, že všade na svete platia doláre od vzniku tejto zaoceánskej meny podnes. Pravdy sa nedovoláte. Úradník si pohodlne sadá do kresla a bez mihnutia oka sa kochá, ako sa trápite. Nenašli ste? Nepomôžem vám. Ak máte šeky a na vstupných dverách je nálepka, že vaše šeky berú, neberte to vážne. Je to ďalší úradnícky vtip. Keď im šek ukážete, tvária sa, akoby ste ho ukázali kmeňovému náčelníkovi hlboko v pralese. Úradník si opäť pohodlne sadá do kresla a kochá sa na vašej nemohúcnosti. Žiadne vysvetlenie, ľútostivý pohľad alebo aspoň sústrastné gesto. Masochistický pohľad. Všetci dobre vedia, že bez peňazí ste stratený.