Na druhý deň bolo mesto prázdne, akoby zúril mor. Ticho. Len niekoľko zabudnutých turistov bezcieľne blúdilo ulicami. Z času na čas preletel vojenský vrtuľník, na uliciach hliadkovali vojaci. Očakávali sa strety prívržencov jednotlivých strán. Našťastie, nič podobné sme nevideli. Šťastie sme mali aj v inom. Majiteľ hotela nám na ďalšiu, okolnosťami „vynútenú“ noc poskytol takú veľkú zľavu, že sme si mohli dovoliť zostať a dokonca si dať aj večeru.
Na druhý deň sa všetko vrátilo do starých koľají. Napriek tomu, že z Pokhary na indickú hranicu je len 175 kilometrov, úmorná cesta autobusom trvala sedem hodín. Ubolení sme vystúpili a prešli cez bambusovú rampu. Po pár metroch sme stáli v inom svete a v inom storočí.
India. Hromady hnijúcich odpadkov, kravy, neutíchajúce trúbenie áut, stovky ľudí, tlačenica, zápach výkalov, vyzváňajúci rikšiari, chaos... Neuveriteľné. Len niekoľko metrov a taká zmena. Dokonca aj teplota vzduchu sa zmenila. V Pokhare bolo príjemne teplo, tu bolo takmer 50o C.
Neskoro večer sme dorazili do Gorakhpuru. Ostávalo už len chytiť nočný vlak do Dillí. Pomedzi kopu tlačiacich sa a kričiacich Indov sme sa dostali k okienku
„Lístky do Dillí...“.
„Nie sú,“ odvetil pracovník, „zajtra“.
Na takéto odpovede sme boli zvyknutí, nuž, neprepadali sme panike. Vedeli sme, že vždy je možnosť, aj keď sme napochytre nevedeli aká. Sadli sme si do rohu preplnenej stanice. Vlak mal meškanie, a tak sme mali dosť času prebrať naše možnosti. Ostalo nám jediné riešenie. Cestovať načierno! Pripravili sme si peniaze na kúpu lístkov vo vlaku, na pokutu a na úplatky pre revízora. Dohodli sme sa, že v prípade veľkého problému obetujeme hodinky. Vyzbrojení dobrým „bojovým plánom“ sme sa natlačili do vlaku, našli si dve sedadlá, obložili sa batožinou a zaspali sme. Čakalo nás šestnásť hodín vyčerpávajúcej cesty.
Problém s neexistujúcimi lístkami sa prejavil až tesne pred Dillí. Práve sme si natešene balili batožinu, keď si ich od nás vypýtal postarší revízor. Naša príprava sa osvedčila. Strčili sme mu do vrecka malý bakšiš a jednu nepálsku mincu v hodnote dvoch halierov. Minca bola nová. Leskla sa. Stačilo to..........
