India, Nepál
Kolobeh odpadkov
.......... Keď som v Jaipure na druhý deň vyšiel ráno na ulicu, mesto ešte spalo. Nikde nikoho, nikto netrúbil, nekričal, neťahal ma za tričko, neponúkal tovar, nežobral... Ľudia ešte spali. Kto nemal dom, ustlal si na chodníku. Takých nebolo málo. Ležali poukladaní jeden vedľa druhého, ako obete nejakého nešťastia. Všetky obchody boli ešte zatvorené a dvere zakrývali zvlnené sťahovacie rolety.
Prvé, čo som stretol, boli kravy. Neboli roztrúsené po jednej v bláznivej premávke medzi autami ako cez deň. Dvadsať kráv kráčalo rozvážne prázdnou ulicou ako pouličný gang v americkom Bronxe. Biele, čierne, šedé, všetky s veľkými rohami. Zastavila ich až veľká kopa zelenej trávy, ktorú im niekto vysypal naprostred ulice.
Slováci odhaľujú apsaru
Ráno sme vyskúšali ďalší spôsob prepravy po Indii. Hotelový personál pre nás požičal bicykle. Boli hrdzavé a vyzerali ako muzeálne modely zo začiatku storočia, no potešili nás. Nemuseli sme zháňať taxík, ani strácať čas chodením pešo medzi vzdialenými chrámami. S pravidelným piskotom a škrípaním pedálov sme tak doobeda stihli obísť chrámy Východnej i Južnej skupiny.
Cestou naspäť (slnko už poriadne pripekalo) sme si všimli neobvyklý ruch na malom priestranstve uprostred jednej z križovatiek.
Domov až po voľbách
„Nám vaše voľby nevadia. Vy si voľte, my ideme domov,“ nedal som sa.
„Počas volieb je zakázané používať akékoľvek dopravné prostriedky.“ trpezlivo mi vysvetľoval.
„Odídeme dnes v noci.“
„Všetko je vypredané.“.
Medzi rečou som spomenul, že ráno odchádzame z Nepálu.
„To nepôjde, zajtra sú voľby,“ prerušil ma. „Nám vaše voľby nevadia. Vy si voľte, my ideme domov,“ nedal som sa.
„Počas volieb je zakázané používať akékoľvek dopravné prostriedky.“ trpezlivo mi vysvetľoval.
„Odídeme dnes v noci.“
„Všetko je vypredané.“.