.......... Ráno sme vyskúšali ďalší spôsob prepravy po Indii. Hotelový personál pre nás požičal bicykle. Boli hrdzavé a vyzerali ako muzeálne modely zo začiatku storočia, no potešili nás. Nemuseli sme zháňať taxík, ani strácať čas chodením pešo medzi vzdialenými chrámami. S pravidelným piskotom a škrípaním pedálov sme tak doobeda stihli obísť chrámy Východnej i Južnej skupiny.
Cestou naspäť (slnko už poriadne pripekalo) sme si všimli neobvyklý ruch na malom priestranstve uprostred jednej z križovatiek. Všade boli muži v turbanoch a bielych odevoch, ženy v pestrofarebných sárí, pobehujúce deti, ale aj hliadkujúci policajti. Zvedavo sme zastali, ja som hneď vytiahol fotoaparát. Vtom sa odkiaľsi prihnala kolóna naleštených luxusných áut. Z predných dverí vyskákali policajti v maskáčoch, kanadách a baretoch. Zo zadných dverí vystúpili elegantní páni s kravatami a zlatými sponami, bielymi košeľami a nablýskanými lakovkami. Najväčší „pán“ s najväčšou ochrankou sa zrazu nečakane pobral k nám.