Vrátili sme sa do Asuánu. Unavení, umorení z celodenného chodenia na silnom slnku. Ako zvyčajne, zašli sme hľadať odpočinok k brehom Nílu, ktorý má v Asuáne neopakovateľnú atmosféru. Pohľad na modrú hladinu, ktorú brázdia feluky so vztýčenými, bielymi plachtami, na zelené ostrovy obmývané vlnami, na zlatistú púšť, ktorá sa dvíha z protiľahlého brehu... Môžete prísť k Nílu sto krát – nikdy sa vám nezunuje.
Trhovníkov sa nestrasiete
Po západe slnka začína v Asuáne ožívať trh. Trsy drobných banánov, jablká, mango, prútené koše s datľami, korením, čajom, rajčiny, suveníry, parfumy, pohľadnice, obchody so zlatom, vrecia plné arašidov, ktoré sú tam najlepšie na svete. Zapĺňajú sa čajovne s bafkajúcimi mužmi v turbanoch. Každý má pred sebou šíšu, bublajúcu, sklenenú vodnú fajku. Hlbokými šlukmi vychutnávajú ovocný tabak. Vôňa sliviek, jabĺk, pomarančov sa nesie vzduchom do všetkých kútov. Každý večer sa takto stretajú muži v malých čajovniach. Ako u nás v krčme na pive. Klebetia, popíjajú čaj, bafkajú, dohadujú obchody, alebo len tak pozerajú na preplnenú ulicu pretínajúcu trh. Z mešít dolieha hlas muezína: – Alláááh... – Vzduchom sa šíri vôňa pečenej baraniny. Mieša sa so silným zápachom mirhy, ktorá smrdí viac ako sušené ryby u neďalekého obchodníka. – Ho! Ho! – cez dav ľudí sa pretláča koč s turistami ťahaný vychudnutým koňom.
Väčšinu prechádzajúcich trhom tvoria turisti. Idú váhavým krokom, zvedavo nazerajú do malých, tmavých obchodíkov natlačených tovarom. Stačí nevedomky sa zadívať na jeden zo suvenírových gýčov a už aj pri vás stojí obchodník s úlisným úsmevom. Pár sekúnd a okamžite vie, do ktorej krajiny vás má zaradiť. Nemá problém s ruštinou, nemčinou či francúzštinou. Väčšinou je to však len oslovenie, jednoduchá fráza, za ktorou nasledujú anglické číslovky. Môžete mu desaťkrát povedať: – Nein!, – No!, – Nie!, je to jedno. Nezaujíma ho to. Nepočúva. Ohluchol. Naďalej vám strká pred oči vec, na ktorú vám náhodou pred chvíľou padol zrak. Nemá zábrany. Nalieha, plače, presviedča, drzo, agresívne sa vás snaží zastaviť.
Ak máte záujem niečo kúpiť, jednajte sa o cene. Nehanbite sa – robia to aj domáci. Prvú cenu považujte za vtip. Nebojte sa navrhnúť polovicu ceny. Arabskí obchodníci na tom majú ešte aj tak slušný zárobok. Ak vám tovar nepredajú, nemáte za čím banovať – rovnaký kúpite o pár krokov ďalej. Ale pozor! Ak navrhnete arabskému obchodníkovi nižšiu sumu, ako chcel a on súhlasí, obchod je uzavretý! Nedá sa cúvnuť. Tovar musíte zaplatiť. Ak sa rozhodnete, že tovar nekúpite, rátajte s tým, že z obchodníka sa stane zúrivý, urazený muž. A uraziť Araba je nepomerne horšie ako uraziť Slováka. Bude po vás kričať, pľuť na zem, ťahať vás za rukáv, rozhadzovať rukami a jeho agresivitu okrem peňazí už nič nezastaví. Preto dobre na trhoch zvažujte slová a myslite na jednu vec – sú to ich pravidlá obchodu a vy ako cudzinci ich musíte rešpektovať a dodržiavať!