Nič nevidím, len kalnú, spenenú riavu, ktorá sa na nás valí. Neprestávam pádlovať. Vtom náš raft vynáša nahor niekoľkometrová vlna, za ktorou sa skrýva to, čo sme nemohli predpokladať – obrovský valec melúcej sa vody. Je veľký ako niekoľko našich člnov dohromady. Reve, zúri, stoná. Masa vody sa točí ako v obrovskej práčke. Pohlcuje celý čln ako detskú hračku. Voda ma zaliala. Napriek tomu neprestávam pádlovať. To najhoršie ešte len prichádza – za valcom sa na nás rúti veľká vlna.
Vyhodila ma obrovskou silou z člna ako smeť. Neviem ako, ale nohami sa mi napriek všetkému podarilo udržať v popruhoch. Čln sa prudko naklonil, zbadal som ho celý nad sebou. Bol to moment, ktorý trval večnosť. Rúti sa na mňa batožina, čln, Fševedovo telo sediace vedľa mňa. To som už mal celé telo hlboko pod hladinou. Hádže ma ako handru. Trvá to večnosť. Nemôžem sa nadýchnuť. Vtom pocítim, že čln sa neprevrátil a je opäť na hladine. Nohami sa vyťahujem nad hladinu. Som späť v hre!
Otáčam sa dozadu, ako sú na tom ostatní. Preboha! Nikto tam nesedí... Všetkých zhltla tá diabolská voda! Strašný pocit... Moji kamaráti sú mŕtvi... Jediný Fševed vedľa mňa pádluje so mnou ďalej ako stroj.
Burácanie divokých perejí neutícha. Napriek diabolskému revu už nič nepočujem, nevnímam. Akosi som sa so všetkým zlom zmieril, telo ovládol šok. Som pokojný, vyrovnaný, spomínam si, že na tvári sa mi objavil len bezradný úsmev. To som už nebol ja. Telo sa bránilo a vyplo reálny pohľad.
– Fševed! Fševed! – snažím sa prekričať hukot perejí, – nemá kto kormidlovať, ostali sme len my dvaja! – Otočil sa, zmeravel pri pohľade na prázdny raft:
– Do boha... – na moment sa zasekol, akoby tomu neveril, ale hneď sa otočil späť:
-Makaj! Makaj Ivan!- reval ako zviera, ktoré sa chytilo do pasce. Dalo mi to silu, vieru, prebudilo ma k životu. Nebol som sám. Všetko ostalo v našich rukách. Bojovali sme s pádlami o holé životy...
Pádlovali sme z celej sily. Mysleli sme len na jedno – prežiť! Prežiť! Prežiť! Prišla ďalšia, ešte väčšia vlna. Pohltila nás, ako keď besné cunami zalejú obrovský kus pobežia. Videl som, ako sa na mňa opäť valí celý čln, masa peny. Ostal som pod vodou. Nevzdával som sa a snažil dostať nad hladinu. Bojoval som. Hlavou sa mi premietol celý život. Náš ťažký čln zázrakom neotočilo a opäť dopadol celou plochou na hladinu.
So Fševedom sme hľadeli zlomení na prázdne miesta za nami. Čo sa to porobilo?
