Sudán - Egypt

Už „Duty free shop“, obchod bez cla, ktorý bol v letiskovej hale pri východe, nasvedčoval, že nás čaká veľký návrat do minulosti! Žiadne luxusné parfumy, elektronika, drahý alkohol, oblečenie, ako býva na každom letisku zvykom. V ošumelých policiach stáli plechové hrnce, plastové vedrá, metly, tácne, hliníkové príbory, keksy. Nič viac. Ako v malom dedinskom obchodíku. Len klince chýbali.

– Halóóó! – zakričali sme do otvorených dverí. Po chvíli sa v nich objavil starý muž s hlbokými vráskami zarezanými do tmavej pokožky. Pozorne si nás premeriaval. Ticho riekol: – As-salám alajkum! –Wa alajkum as-salám, hľadáme nocľah.– Starký prikývol, hlasno si odkašľal.

V Karme sme s rozčarovaním zistili, že žiadnu pitnú vodu nikde nepredávajú.
– Načo? Máme vodu z Nílu, je výborná... – nechápavo nad nami krútili obchodníci hlavami. Bolo pre nás nepredstaviteľné napiť sa z Nílu!
Strašné teplo, dopraskané pery sa lepili jedna o druhú, v ústach dokonalé sucho.